V posledných dňoch sa na Slovensku rozprúdila búrlivá diskusiu na tému benzínu E10, ktorý sa bude od januára 2020 povinne predávať už aj na našich čerpacích staniciach. Víziou tohto nariadenie resp. opatrenia z Bruselu, je v prvom rade ekologický prínos. Proti tomuto nemôže žiadny racionálne uvažujúci jedinec v princípe nič namietať. Veď každý z nás si želá čistejšie životne prostredie a kvalitnejší vzduch, ktorý všetci dýchame.
Ale je to skutočne tak? A môže reálne nasadenie palív s prívlastkom E10 prispieť ku kvalitnejšiemu životu nás všetkých?
V súčasnosti na Slovensku v prevažnej miere tankujeme benzín s označením 95 E5. Prvé číslo značí tzv. počet oktánov v príslušnom palive. Táto hodnota sa nijako nezmení ani pri nových palivách. Druhý číselný údaj je v tomto prípade smerodajnejší. Číslica za písmenom E označuje približný podiel biožložky v danom palive. Prímes tzv. biozložky má principiálne znižovať našu závislosť na čiernom zlate, teda rope. Rafinérie preto pri procese výroby palív pridávajú k „čistému“ ropnému produktu aj spomínanú biozložku. Terajšie palivá s prívlastkom E5 v sebe obsahujú priblížené 5% spomínaného bioetanolu. Nové paliva E10, túto hranicu znásobujú na približne 10% podiel dotknutej zložky.
Ako najväčší kameň úrazu sa v prvoplánovo javí “nevhodnosť” daného paliva pre veľké množstvo zážihových motorov plniacich staršie emisnú normy s hornou hranicou Euro4. Neodškriepiteľným faktom je, že spomínané pohonné jednotky vo svojom čase neboli na takúto prímes bioetanolu skonštruované, z čoho vyplávajú mnohé konštrukčné úskalia. Vodiči dotknutých vozidiel preto majú oprávnené obavy z rizika možného poškodenia svojho vozidla. A aby toho nebolo málo, ako ďalší strašiak sa vynárajú obavy z nárastu cien benzínu na našich čerpacích staniciach, ďalej zvýšenej spotreby motorových vozidiel či zníženie výkonu ich pohonných jednotiek.
Všetky vyššie spomenuté obavy sú plne adekvátne. Netreba ich brať na ľahkú váhu ale v princípe sa priamo dotýkajú len určitej skupiny vodičov, ktorí do vozidiel s „problematickým“ rokom výroby tankujú benzín.
Práve v tomto bode sa pre zvyšnú skupinu populácie stáva táto téma nezaujímavou, čo u nás v redakcii vnímame ako zásadný problém. Nariadenia smernice rady EU o ochrane životného prostredia sa totiž nedotýkajú len vodičov so spomínaných „problémom“ ale nás všetkých. Dokonca aj tých z nás, ktorí nemajú vodičské oprávnenie a nikdy nešoférovali žiadny automobil!
Každá minca má totiž dve strany.
Z nášho pohľadu je v princípe najväčším problémom i kameňom úrazu palív s vyšším podielom biozložky práve spomínaný bioetanol! V konečnom dôsledku sa totiž môže celkom ľahko stať, že nepopulárne naradenie s celoplošným nasadením palív E10, tzv. uhlíkovú stopu vôbec nezníži ale bude mať paradoxne za následok presne opačný efekt.
Prečo je to tak?
Ako všetci dobre vieme biožložka, resp. bioetanol, obsiahnutý v palivách sa v prevažnej miere vyrába z poľnohospodárskych plodín. Sem patrí napríklad kukurica či cukrová trstina. Je preto veľmi pravdepodobné, že mnoho poľnohospodárov sa postupne preorientujú na pestovanie práve takýchto plodín, na úkor tých menej likvidných. Spomenutý efekt sa následne môže premietnuť aj do zdražovania cien potravín. Týmto sa ale začarovaný kruh vôbec nekončí. Veľkú polemiku vyvoláva samotná technológia pestovania dotknutých plodín a jej dopad na ekológiu ako takú. Reč je predovšetkým o aplikácii kontroverzných dusikatých hnojív a podobne. Iste je, že samotný proces výroby bliozložky už dnes so sebou nesie pomerne významnú uhlíkovú stopu, čím sa v spomínanom začarovanom kruhu paradoxne dostávame opäť na začiatok.
Peter Hlačik
